HISTORICKÝ KONTEXT BRATISLAVSKÉHO LIDA
Peter Szalay
Architekt Solà-Morales vytvoril pojem terrain vague na označenie opustených, zostatkových, nedefinovaných území, ktoré stratili svoju pôvodnú funkciu, no stále sú miestami, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou, dotvárajúcimi identitu mesta.
Bratislavské Lido je typický terrain vague, napriek svojej centrálnej pozícii má charakter periférie. Je to zmes vidieckej zástavy, brownfieldov, športovísk, záhradných chatiek a voľnej prírody ponechanej bez údržby. O jej plánovitej urbanizácii sa diskutuje už od začiatku minulého storočia, doposiaľ však k realizácii plánov nedošlo. Dôvod toho, že územie ostáva terrain vague možno vidieť predovšetkým z prozaických dôvodov, ako je nedostatok zdrojov a nevyriešené majetkové vzťahy, ale rolu tu zohráva aj určitá neujasnenosť využitia tohoto miesta.
V prvej polovici minulého storočia zohrávala dôležitú úlohu v plánovaní miesta rekreácia a šport, ktorý mal korene už v založení verejného parku dnešného Sadu Janka Kráľa v polovici 18. storočia v blízkosti Lida. Stala sa priestorom modernej masovej rekreácie, vzniklo tu kúpalisko Lido, lodenice, ale aj rad športových štadiónov.
Od druhej polovice 20. storočia prevládali predstavy, ktoré v mieste situovali nové pravobrežné centrum mesta. Počas socializmu mesto významne narástlo a to predovšetkým kvôli rozsiahlej plánovitej výstavbe hromadného bývania. V blízkosti územia bol zrealizovaný ten najrozsiahlejší projekt hromadného bývania v celej republike, sídlisko Petržalka. Konvenčné, koncentrické chápanie stavebného rozvoja mesta sa od konania veľkolepej medzinárodnej súťaže z roku 1967 udržuje až do súčasnosti. Územný plánovači a architekti chápu toto územie ako najhodnotnejšiu rozvojovú plochu pre výstavbu moderného centra mesta.
Jediný subverzívny plán na hrane architektúry a umenia - Istroport, skupiny VAL vznikol v roku 1972 ako utopický projekt presúvajúci stavebnú aktivitu z brehu priamo na Dunaj. Iné pohľady na využitie územia prichádzali predovšetkým z nearchitektonického prostredia ochrancov prírody. Tí sa zmobilizovali predovšetkým kvôli plánovanej stavbe veľkého vodného diela na Dunaji, jeho realizácii však nakoniec nezabránili. Kvôli jej stavbe bolo prehĺbené koryto Dunaja a samotná priehrada zminimalizovala prirodzené kolísanie hladiny, ktorá vytvárala počas letných súch pieskové pláže Lida a negatívne zasiahla prirodzené biotopy. V roku 2010 bola na časti územia vyhlásená prírodná rezervácia Soví les so zámerom ochrany vzácnych biotopov lužných lesov európskeho a národného významu. Bolo to po prvý krát, kedy sa oficiálne uznali prírodné hodnoty tohto územia a stali sa predmetom verejnej diskusie.
V 90. rokoch nakoniec zaniklo aj letné kúpalisko Lido postavené na nábreží. Športové aktivity väčšiny Bratislavčanov sa redukovali na využívanie cyklo trasy, ktorá prebieha po dunajskej hrádzi. Od roku 2017 sa začala najmasívnejšia kampaň týkajúca sa konkrétne tohto územia. Najvýznamnejší developeri Bratislavy J&T a HB Reavis spustili kampaň na výstavbu „Nového Lida“. Ich projekt síce vychádza v zásade z plánov, ktoré boli formulované už počas socializmu, prostredníctvom inovatívnych marketingových stratégii sa usilujú presvedčiť o svojich zámeroch verejnosť, ale aj štát. (V roku 2017 sa neúspešne usilovali získať status významnej investície, ktorá by zjednodušila povoľovacie procesy, či umožnila vyvlastňovať pozemky).
Odpor k zámeru prejavili predovšetkým vodáci sídliaci v miestnych lodeniciach, ktorí nesúhlasia s výraznou premenou nábrežia. V reflexii na ich požiadavky investori vykonali drobné úpravy plánu a sľúbili ponechať priestor najmä pre bezmotorové člny a funkciu pláže. Tieto diskusie boli poslednou výraznejšou aktivitou prezentovanou na verejnosti. V súčasnosti prebieha úradný schvaľovací proces.
Zdroj: Bratislavský topografický lexikón
Oblasť Lida charakterizujú lužné lesy s pravidelným rytmom záplav. Zdroj: Archív hl. mesta Bratislavy
