Je všeobecne známe, že včely patria medzi najdôležitejšie opeľovače. Z vyše 20 tisíc popísaných druhov včiel je nepochybne najznámejšia včela medonosná. Súčasné vedecké poznatky však často ukazujú, že voľne žijúce včely sú obyčajne efektívnejšie opeľovače, ako včela medonosná.V súlade s tým sa rôzne druhy včiel stávajú predmetom obchodu: rajčiny v skleníkoch opeľujú komerčne chované čmele zemné, na opeľovanie lucerny sa využíva čalúnnica lucernová, mandľové, jabloňové a čerešňové sady sú opeľované aj viacerými maltárkami. V Európe sa skúma potenciál maltárky rohatej a maltárky ryšavej  pri opeľovaní ovocných stromov (Šlachta a kol. 2022).

Odhliadnuc od opeľovacej služby, mnoho druhov včiel je ohrozených. Napr. v Českej republike vyhynulo až 14%  všetkých druhov včiel, ďalších takmer 20% je vyhynutím ohrozených (Straka & Bogusch 2017). Podľa Európskeho červeného zoznamu včiel je ohrozených asi 9% všetkých druhov (žiadny nie je vyhynutý), je však možné, že toto číslo je podhodnotené. Vyše polovica druhov bola zaradená do kategórie DD (data deficient – nedostatok údajov). Pre porovnanie, čmele sú omnoho lepšie preskúmané (iba 9% je v kategórii DD) a zároveň viac ako štvrtina všetkých druhov je ohrozená. Medzi najdôležitejšie faktory spôsobujúce úbytok včiel je intenzifikácia poľnohospodárstva a expanzia miest, v ktorých okolí vzniká tzv. sídelná kaša (angl. urban sprawl). Mnohé prírodne zachovalé oblasti padli za obäť expanzii radovej zástavby (Nieto a kol. 2014).
V  sezóne 2021 sme v Lide zaznamenali zaujímavý druh včielky – Epeolus tarsalis (nález potvrdil aj čeký odborník na včely, doc. Mgr. Petr Bogusch, PhD.). Zaujímavé na tejto včielke je, že sa jedná o kukučku, teda nerobí si vlastné zásoby potravy, ale kladie do hniezda iných včiel. Ešte zaujímavejšie je jeho rozšírenie v rámci Európy. Súčasné nálezy tohto druhu pochádzajú z atlantického pobrežia Európy, najmä z Holandska a v r. 2017 bol nečakane objavený na Sandbergu (NPR Devínska Kobyla) pri Bratislave (Bogusch & Hadrava 2018). Všetky ostatné stredoeuróspke nálezy sú totiž staré viac ako pol storočia!




Epeolus tarsalis male

Všetky druhy rodu Epeolus využívajú ako hostiteľa včielky roduColletes, slovensky hodvábnice, stredne veľké sympatické včielky, ktoré hniezdia samotársky v zemi. Epeolus tarsalis využíva ako hostiteľa hodvábnicu slaniskovú (Colletes halophilus) a hodvábnicu golierikatú (Colletes collaris), čo sú druhy viazaná na slaniská. Problém je, že oba druhy hodvábnic úplne vymizli z vnútrozemských slanísk, tá druhá pravdepodobne aj z celej Európy. Epeolus tarsalisje tak jednou z  najvzácnejších včielok v Európe, ktorému seriózne hrozí vyhynutie na Európskom kontinente (Bogusch & Hadrava 2018). Preto je na mieste otázka, akého hostiteľa využíva populácia z Lida.


Epeolus tarsalis female

Epeolus tarsalis sa vyskytuje až koncom leta, v septembri. Práve v tomto čase začína byť aktívny iný zaujímavý druh, hodvábnica brečtanová (Colletes hederae). Samičky tohto druhu zásobujú plodové komôrky výlučne peľom z brečtanu, ktorý začína kvitnúť práve v tomto čase. Hodvábnica brečtanová bola popísaná ako nový druh pre vedu v r. 1993 – prekvapivo neskoro, s časti práve pre jej neskorý let, vďaka čomu unikala pozornosti. Pôvodne bola známa z južnej Európy, najsevernejšie v juhozápadnom Nemecku. Behom posledných rokov sa hodvábnica dala do pohybu, hlavne smerom na severozápad a východ, v r. 2006 bola zaznamenaná vo Viedni, v r. 2017 v Bratislave (lokalita Devínska Kobyla) a v r. 2020 v Mikulove na južnej Morave. Dnes sa vyskytuje v každom Európskom štáte na západ od nás, vrátane Veľkej Británie (Bogusch a kol. 2021). Či výskyt druhu Epeolus tarsalis súvisí s prítomnosťou hodvábnice brečtanovaj musí potvrdiť ďalší výskum. Zatiaľ môžeme aspoň konštatovať, že nedávny nález druhov Epeolus tarsalis a Colletes hederae na Sandbergu sa časovo nápadne zhodujú.


Colletes hederae

Colletes hederae

A ako skončila obhliadka Lida v sezóne 2022? Nuž – oba druhy sa tu vyskytujú. Zaznamenali sme až 4 jedince druhu E. tarsalisa to prakticky na rovnakom mieste, ako minulý rok. Je to významný nález, keďže sa tým potvrdilo, že E. tarsalistu má zrejme stabilnú populáciu. Na zakvitnutých brečtanoch sa vyskytuje aj jej potenciálny hostiteľ – hodvábnica brečtanová. Aby sme preukázali vzťah medzi oboma druhmi, bude potrebné nájsť hniezdnu kolóniu hodvábnice brečtanovej a pozorovať, či sa do jednej z komôrok neusiluje vniknúť E. tarsalis. Keďže známych lokalít E. tarsalis zo strednej Európy je ako šafranu (sú konkrétne dve), Lido môže zohrať dôležitú úlohu pri poznaní biológie tohto na výsosť vzácneho a ohrozeného druhu.

Biotop výskytu  Epeolus tarsalis


Biotop výskytu Epeolus tarsalis

Brečtanové porasty vlužnom lese Lida

Literatúra

Bogusch, P., & Hadrava, J. (2018). European bees of the genera Epeolus Latreille, 1802 and Triepeolus Robertson, 1901 (Hymenoptera: Apidae: Nomadinae: Epeolini): taxonomy, identification key, distribution, and ecology. Zootaxa,4437(1), 1-60.

Bogusch, P., Lukáš, J., Šlachta, M., Straka, J., Šima, P., Erhart, J., & Přidal, A. (2021). The spread of Colletes hederae Schmidt & Westrich, 1993 continues–first records of this plasterer bee species from Slovakia and the Czech Republic. Biodiversity Data Journal, 9.

Nieto, A., Roberts, S.P.M., Kemp, J., Rasmont, P., Kuhlmann, M., García Criado, M., Biesmeijer, J.C., Bogusch, P., Dathe, H.H., De la Rúa, P., De Meulemeester, T., Dehon, M., Dewulf, A., Ortiz-Sánchez, F.J., Lhomme, P., Pauly, A., Potts, S.G., Praz, C., Quaranta, M., Radchenko, V.G., Scheuchl, E., Smit, J., Straka, J., Terzo, M., Tomozii, B., Window, J. and Michez, D. 2014. European Red List of bees. Luxembourg: Publication Office of the European Union.

Straka, J. & Bogusch, P. Anthopila (včely). In: Hejda, R., Farkač, J. & Chobot, K. [eds.] (2017): Červený seznam ohrožených druhú České republiky. Bezobratlí (Red List of threatened species of the Czech Republic. Invertebrates). – Příroda, Praha, 36, 1-612.

Šlachta, M., Votavová, A., Erban, T., Cudlín, O., & Cudlín, P. (2022). Breeding mason bees for the pollination of fruit orchards in Central Europe. European Journal of Environmental Sciences, 12(1), 16-20.


Mgr. Marek Semelbauer, PhD.
Vedecký pracovník na Ústave Zoologie SAV v Bratislave, zaoberá sa najmä faunistikou, morfológiou a ekológiou dvojkrídlovcov. Dlhodobo sa venuje rôznym ochranárskym témam, predovšetkým ochrane nelesných biotopov.