Soňa Nuhlíčková: Čo môže vtáctvo prezradiť o socio-ekologickom potenciáli územia Lida?

Čo môže vtáctvo prezradiť o socio-ekologickom potenciáli územia Lida?

SOŇA NUHLÍČKOVÁ

Úvod

Vtáky sprevádzajú prostredie človeka od nepamäti. Na svoju prítomnosť upozorňujú nielen prostredníctvom farieb či letu, ale aj spevu, ktorý patrí k neodlúčiteľným aspektom harmonického prostredia človeka. Súzvuk prírody a vtáčieho spevu často predstavuje jedinú oázu oddychu od stresujúceho tempa v meste. Nie nadarmo sa vtáky považujú za cenné bioindikátory zdravého prostredia, kde sa človek cíti jednoducho príjemne.
Život v mestách sa pre vtáky zásadne odlišuje od prirodzeného prostredia. Mestá poskytujú vtákom nové možnosti, napríklad ľahšie dostupnú potravu, nové miesta pre stavbu hniezd, či bezpečné úkryty bez prítomnosti predátorov. Spolužitie s ľuďmi však neprináša operencom len samé výhody. Vtáky sa v porovnaní s prirodzeným prostredím museli prispôsobiť celej rade zmien, medzi ktoré patrí napríklad hluk z infraštruktúry, všadeprítomná činnosť človeka, nové predátory, či neustále sa zmenšujúca plocha prirodzeného prostredia. Všetky tieto zásadné zmeny majú na svedomí fakt, že niektoré druhy z urbanizovaného prostredia vymizli, kým iné dokázali týmto zmenám úspešne čeliť. Preto nie je prekvapujúce, že musí ísť o operence, ktoré sa ľahšie vysporiadajú s neustále meniacimi sa podmienkami mesta.
Cieľom tohto výskumu bolo zistiť, aké druhy vtáctva žijú v centre urbanizovaného prostredia Bratislavy, so zreteľom na početnosť záznamov jednotlivých druhov vtáctva na vybraných bodoch. Výsledkom sú ornitologické údaje, ktoré môžu prispieť k identifikácií najvýznamnejších miest z pohľadu socio-ekologického potenciálu územia Lida.

Metodika

Výskum vtáčieho spoločenstva bol vykonaný počas hniezdnej sezóny 2021, od konca marca po prvú polovicu júna. Územie bolo navštevované v približne mesačných intervaloch (marec-jún), s cieľom zachytiť hniezdenie skorých druhov, ako aj neskorých migrantov.
Na identifikáciu vtáctva bola využitá metóda bodového transektu. Táto metóda spočíva v tom, že ornitológ sčíta počas päť minútového intervalu všetky videné a počuté druhy vtákov, pričom jedince registruje do vzdialenosti 50 alebo 100 metrov v rámci zvoleného bodu. Pretože vtáky majú krídla a sú veľmi mobilné, každý sčítací bod bol v rozstupe minimálne 300 metrov od nasledujúceho. Takýmto spôsobom sa podarilo pomocou deviatich sčítacích bodov pokryť celé skúmané územie Lida (pozri Obr. 1).
Jednotlivé druhy vtákov boli určené pomocou štandardných určovacích kľúčov, napr. Swensson et al. (2009). Metodika pre zistenie početností a druhového zloženia vtáčieho spoločenstva bola navrhnutá podľa Janda & Řepa (1986), Kropil (1992) a SOS/BirdLife Slovensko (2013).

Výsledky

V študovanom území Lida bolo celkovo zistených 45 druhov vtáctva. Získané výsledky naznačujú, že územie Lida poskytuje vhodné podmienky pre štyri najpočetnejšie skupiny vtákov: drobné spevavce (69%), holuby (11%), krkavcovité vtáky (10%) a ďatle (5%) (pozri Graf 1). Zo spevavcov sú jednými z najhojnejších druhov škorec obyčajný (Obr. 2), sýkorka veľká (Obr. 3) a nenápadná pinka obyčajná (Obr. 4). K najmenším obyvateľom Lida patrili napríklad oriešok obyčajný (Obr. 5), či mlynárka dlhochvostá (Obr. 6), ktoré môžeme stretnúť
na potulkách v lužnom lese.
Z holubov je typický všadeprítomný holub hrivnák (Obr. 7), ktorý sa v poslednom čase úspešne rozšíril aj do mestského prostredia. Vrany a straky sú krkavcovité druhy, ktoré patria k tretej najpočetnejšej skupine. Ide o mimoriadne prispôsobivé druhy, ktoré držia krok s meniacim sa prostredím mesta.
Z lesných druhov možno spomenúť aj ďatle (Obr. 8 a 9). Ich ťažiskom výskytu sú napr. brehové porasty lužného lesa pozdĺž Dunaja (Obr. 10) a staré solitérne stromy (Obr. 11). Zohrávajú kľúčovú úlohu pre ďalších obyvateľov lesa. Vďaka tesaniu dutín sa do lesných porastov Lida môžu nasťahovať aj iné druhy, ktoré dutiny tesať nedokážu (pozri Obr. 2).
Staré solitérne stromy spolu so záhradami sa stali najvýznamnejším miestom
pre biodiverzitu vtáctva (pozri bod. 4, Obr. 1). Dokazujú to najvyššie počty záznamov jednotlivých druhov (pozri bod. 4, Graf 2). V starých stromoch je dokázaný nález hniezdnych dutín škorcov a ďatľov (Obr. 11). V okolí sa ozýval aj ďateľ hnedkavý, ktorý si zasluhuje prívlastok synantropný, pretože sa neobáva prítomnosti človeka (Obr. 8). Žlna zelená, patrí k zeleným ďatľom, ktoré sa živia mravcami (Obr. 9).
Niektoré druhy vtákov dokázali obsadiť aj extrémne prostredia, ktoré nemajú veľa spoločné s prírodou, ale sú výlučným výtvorom človeka. Takýmito sa stali napríklad hlučné mosty, kde možno vidieť žltochvosta domového alias „kominárik“ (Obr. 12) či mestské holuby.
Jednoznačne najmenej významným miestom pre vtáctvo sa stali oblasti najchudobnejšie na vegetáciu a s najvyšším podielom vplyvu infraštruktúry (pozri bod 5, Obr. 1 a 13). Staršie porasty stromov sú významnou zložkou prostredia pre vtáky, pretože ponúkajú úkryty a miesta pre hniezdenie. Ich absencia spôsobuje aj to, že vtáky sa v takomto prostredí vyskytujú menej. Hluk z dopravy mohol ovplyvniť nielen prítomnosť vtákov, ale aj schopnosť ornitológa detekovať druhy na bode, čo bolo mimoriadne náročné.
Z uvedených výsledkov vyplýva, že vtáctvo študovaného územia Lido kopíruje tri základné biotopy: 1) brehové porasty pozdĺž rieky Dunaj 2) staré solitérne stromy a záhrady
a 3) otvorené plochy so sprievodnou vegetáciou (napr. futbalové ihrisko). Brehové porasty Dunaja (pozri Obr. 1; body 1 a 3, 6-9 a Obr. 10 a 14) spolu so starými solitérnymi stromami (Obr. 1; bod 4 a Obr. 11) sú najcennejšou zložkou prostredia Lido, pretože ponúkajú hniezdne a potravné možnosti nielen pre bežné vtáctvo (vrabce, sýkorky), ale aj náročnejšie druhy, ktoré potrebujú staré stromy pre hniezdenie (ďatle, škorce). Preto za vhodný spôsob úpravy územia Lida považujem ponechať zachovalé celé kontinuum porastov pozdĺž brehu Dunaja a staré solitérne stromy. Tie by mali zabezpečiť niekoľko kľúčových funkcií pre centrálnu časť mesta Bratislava. Menovite ide o i) priaznivé mikroklimatické podmienky v centre mesta, ii) zabezpečenie úspešného rozmnožovania bioty, vrátane vtákov iii) a napokon ich úspešnú migráciu medzi ďalšími ostrovmi zelene v mori urbanizovanej krajiny. Preto sa tieto typy biotopov môžu stať zásadnými nielen z pohľadu zdravého prostredia pre vtáky, ale aj ľudí, ktorí spoločne obývajú územie Lida.

Použitá literatúra

Janda, J. & Řepa, P. (1986): Metody kvantitativního výzkumu v ornitologii. SZN, Praha, 157 p.

Kropil, R. (1992): Odporúčané skratky a symboly pre terénne záznamy pri kvantitatívnych výskumoch vtákov. Tichodroma 4: 21−34.

SOS/BirdLife Slovensko (2013): Metodika systematického dlhodobého monitoringu výberových druhov vtákov v CHVÚ. ŠOP SR, Banská Bystrica, 179 pp.

Swensson, L., Mullarney, K. & Zetterström, D. (2009): Collins Bird Guide. Second Edition, Harper Collins Publishers, London, 448 p.

Poďakovanie

Testovanie a pilotná aplikácia súkromnej databázy na zber údajov o biodiverzite vznikla vďaka Power Apps mobilné aplikácie. URL: https://power-apps.sk/. Rovnako ďakujem Jánovi Svetlíkovi za poskytnutie fotografického materiálu k tejto štúdií. URL: https://www.flickr.com/photos/svetlik/.

Mgr. Soňa Nuhlíčková, PhD.

Odborný asistent na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa najmä vzťahmi živočíchov a ich prostredím na príklade spoločenstiev vtákov a rovnokrídleho hmyzu, so zreteľom na akustickú identifikáciu druhov priamo v teréne. V súčasnosti sa venuje aj rôznym ochranárskym témam, vrátane záchrany kriticky ohrozeného endemita kobylky na Slovensku. Pre viac detailov, pozri aj ORCID link: https://orcid.org/my-orcid?orcid=0000-0002-2783-4705.

Graf 1. Podiel záznamov (%) jednotlivých druhov vtákov zaradených do šiestich zistených skupín.

Graf 2. Znázornenie počtu druhov a ich záznamov zistených na jednotlivých bodoch.

Obr. 1. Umiestnenie deviatich sčítacích bodov, kde bol vykonaný výskum vtáctva v rámci študovaného územia Lido.

Obr. 2. Škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) patrí k tzv. sekundárnym dutinovým hniezdičom. To znamená, že dutiny si sám tesať nedokáže a je závislý od prirodzených dutín alebo činnosti ďatľov.

Obr. 3. Sýkorka veľká (Parus major).

Obr. 4. Pinka obyčajná (Fringilla coelebs).

Obr. 5. Oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes) – jeden z najmenších obyvateľov územia Lida.

Obr. 6. Mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) – ako názov napovedá, ide o druh s nápadným dlhým chvostom.

Obr. 7. Holub hrivnák (Columba palumbus) patrí k veľkým druhom holubov, ktorí v súčasnosti úspešne osídlili urbanizované prostredie mesta.

Obr. 8. Ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus) patrí k druhom, ktoré sa často vyskytujú v blízkosti človeka.

Obr. 9. Žlna zelená (Picus viridis) je nápadný zelený ďateľ, ktorý vyhľadáva najmä mravce.

Obr. 10. Staré topole majú zásadný význam pre hniezdenie mnohých druhov vtáctva. Na zábere je hniezdny strom ďatľa veľkého (Dendrocopos major).

Obr. 11. Staré zoskupenia stromov sa stali ťažiskom hniezdenia viacerých dutinových hniezdičov, vrátane ďatľov, škorcov a drobných spevavcov.

Obr. 12. Žltochvost domový (Phoenicurus ochruros).

Obr. 13. Betónové prostredie v blízkosti cestnej infraštruktúry je z pohľadu vtáctva najmenej atraktívne.

Obr. 14. Brehové porasty lužného lesa spolu so starými stromami sú jednou z najcennejších plôch študovaného územia.