ODPOVEĎ NA LIST PRIMÁTORA BRATISLAVY MATÚŠA VALLA, 25. 3. 2024
Vážený pán primátor,
úvodom oceňujeme Vašu písomnú odpoveď na náš otvorený list zo 7. 9. 2023 a jej nekonfrontačný tón, ako aj priebeh osobného stretnutia s vedením Bratislavy dňa 21. 11. 2023, ktoré vytvárajú predpoklady pre ďalší dialóg.
Dovoľujeme si v tejto súvislosti poznamenať, že jedným z hlavných predpokladov úspešného, demokratického, participatívne chápaného a celkovo udržateľného napredovania mesta je spolupráca medzi vedením mesta, odbornou a občianskou verejnosťou.
Žiaľ, ako vidíme v posledných mesiacoch, na úrovni vládnej politiky je odborná a občianska participácia skôr prekážkou, ktorú sa v oblasti kultúry a ochrany životného prostredia snažia čelní predstavitelia a predstaviteľky relevantných rezortov spochybniť a eliminovať. Politika na úrovni samospráv tak môže byť dôležitou výnimkou, či protiváhou takéhoto deformovaného prístupu. Inšpiratívnou ukážkou je napr. príkladná spolupráca mesta a verejnosti v prípade kauzy plánovanej veľkokapacitnej skládky odpadu v Pezinku.
Z hľadiska histórie či pamäťovej stopy považujeme za dôležité, aby sa na súčasné vedenie Bratislavy spomínalo viac ako na éru Justiho, než ako na éru Martináka či Ďurkovského. Predpokladáme, že na tom záleží aj Vám.
Radi by sme sa vyjadrili k jednotlivým kľúčovým oblastiam Vášho listu, ako i politík aktuálnych pre územie Lida.
I. Klimatické politiky mesta
Pozitívne hodnotíme posun vo sfére klimatickej politiky mesta. A to nielen po obsahovej stránke, ale aj po stránke procesnej (napr. stretnutie kompetentných zástupcov a zástupkýň mesta s reprezentantmi a reprezentantkami relevantných mimovládnych organizácií, občianskych iniciatív a s nezávislými expertmi a expertkami 4. 12. 2023 a 14. 3. 2024, ako aj následná komunikácia). Mrzí nás len časové oneskorenie, ku ktorému v tejto oblasti došlo. O to dôležitejšie je urýchlene začať posudzovať všetky rozvojové zámery mesta aj z hľadiska ich súladu resp. nesúladu s dosahovaním mitigačných a adaptačných cieľov. Aj z tohto pohľadu je ďalšia masívna urbanizácia, odstraňovanie jestvujúcej zelene a pribúdanie výmery spevnených povrchov - namiesto dôslednej ochrany a rozširovania plôch vzrastlej zelene - krokom opačným smerom. Upozorňujeme tiež, že taká komplexná a dôležitá agenda si vyžaduje adekvátne personálne kapacity na úrovni magistrátu, ak klimatická politika nemá byť len symbolickou PR nálepkou.
II. Zmeny a doplnky ÚP 10 – CMC Petržalka
Už menej sa stotožňujeme s druhou časťou listu, týkajúcou sa zmien a doplnkov ÚP BA 10 – CMC Petržalka, kde sa konštatuje o. i. údajná dlhodobá zhoda odbornej verejnosti na centrotvornosti tohto územia, pričom centrotvornosť tu vyznieva ako nevyhnutné synonymum zástavby. Podotýkame, že opäť má ísť o zástavbu v tradičnom developerskom štýle, ktorý už dosiaľ pripravil Bratislavu o množstvo prírodných, kultúrno-historických a esteticko-psychohygienických hodnôt a ktorý absolútne protirečí cieľu urobiť z Bratislavy klimaticky neutrálne mesto. Takáto predstava je pre nás neprijateľná. Veľmi nás zaujíma, či aj Vy vnímate uvedený typ developerskej zástavby ako jedinú možnú a potrebnú alternatívu.
Dovoľujeme si pripomenúť, že v uplynulých dvoch desaťročiach vzniklo a bolo mestu doručených viacero stanovísk, ktoré pokračovanie v takomto trende jednoznačne odmietajú. To, že sa im nevenovala pozornosť zo strany adresátov, nie je dôkazom o ich neexistencii či bezvýznamnosti. V prípade záujmu sme tie, ktoré máme k dispozícii, ochotní/ochotné opätovne poskytnúť, resp. zverejniť.
Aj tu však vidíme možnosť spolupráce a vzájomnej dohody. A to v prípade, ak pod centrotvornosťou nebudeme otrocky chápať zastavanie územia budovami s kancelárskou či sociálne nedostupnou obytnou funkciou, ale využitie územia na funkcie, ktoré centru mesta akútne chýbajú: napr. športovo-rekreačnú, zábavno-oddychovú a pod., o. i. aj s podstatne menšou ekologickou a klimatickou stopou. Nepochybujeme o tom, vážený pán primátor, že takýto prístup je aj vo Vašom záujme, ako o tom napokon svedčia programové dokumenty súčasného vedenia mesta, najkomplexnejšie zhrnuté v Pláne Bratislava.
Uvedomujeme si, že všetky medzinárodné porovnania „krívajú“, ale Central Park v New Yorku či viedenské mestské parky ako príklady centrotvornosti v strede veľkomesta sa priam ponúkajú. Pritom v centre Bratislavy sa vyššie uvedené funkcie - naopak - dlhodobo redukujú (prišli sme o množstvo športovísk, detských ihrísk, lunapark a pod.), čo určite nie je v prospech obyvateľov a obyvateliek. Navrhujeme preto urobiť, resp. zadať realizáciu reprezentatívneho a nezávislého prieskumu, ktorý by zmapoval názor obyvateľstva mesta na preferované funkcie, ktoré by malo toto územie plniť.Pri realizácii takéhoto prieskumu ponúkame svoju pomoc.
III. Urbanistická štúdia CMC, Bouda Masár architekti (2016) a Štúdia športovo-rekreačnej zóny Lido (2018)
Oceňujeme dodatočné sprístupnenie dvoch kľúčových urbanistických štúdií, ktoré majú byť východiskom k zmenám a doplnkom územných plánov mesta i zóny. Po ich preštudovaní konštatujeme nasledovné:
Urbanistická štúdia CMC od Bouda Masár architekti (2016) navrhuje navýšenie zástavby územia nielen násobením výškových dominánt nad 20 podlaží po obvode areálu, ale celkové zvýšenie zástavby predovšetkým v časti nábrežného frontu z pôvodných prevládajúcich 4 podlaží na 6 - 7. Spolu to predstavuje nárast zastavaných plôch o 33 %, čo predstavuje 242 tisíc m2 hrubých podlažných plôch. Takýto masívny nárast zastavaných plôch predstavuje významnú uhlíkovú stopu a environmentálnu záťaž, pričom charakter zástavby pravobrežného centra sa tak do veľkej miery približuje zástavbe v protiľahlej zóne Chalupkova, čo je v protiklade s prírodným charakterom územia.
- Žiadame, aby pri posudzovaní vplyvov zástavby na životné prostredie bola vypracovaná vedecká analýza vplyvu plánovanej zástavby na dynamiku podzemných vôd, na oteplenie mikroklímy a taktiež jej uhlíková stopa. Bez znalosti týchto kľúčových dát nie je možné posúdiť environmentálny dopad projektov ani stanoviť adekvátne kompenzačné opatrenia, ktoré majú developeri poskytnúť obyvateľstvu mesta.
- Z environmentálneho hľadiska je ďalej silne problematický zámer navýšiť niveletu terénu po úroveň hrádze, čo bude mať devastačný účinok na bohaté biotopy existujúce v území. Žiadame, aby mesto tento zámer neakceptovalo.
- Pravobrežné inundačné územie, ktoré je súčasťou biokoridoru medzinárodného významu, navrhujeme definovať a chápať ako intaktné územie s perspektívou renaturalizácie jeho čiastočne devastovaných a odprírodnených častí. To si vyžaduje jednoznačne zamedziť akýmkoľvek urbanizačným zámerom v tomto území. V duchu tejto kategorickej požiadavky navrhujeme prehodnotiť štúdiu a vypustiť z nej všetky neorganické urbanistické zámery v inundácii, vrátane prístaviska a zbytočnej lávky cez Dunaj, ktorá bude územie prepájať s komerčnou zónou na protiľahlom brehu. Naopak s poľutovaním hodnotíme slabé prepojenie územia Lida so sídliskom Petržalka, ktoré od neho delí bariéra diaľničného obchvatu. Výstavba na Lide má potenciál zlepšiť prístup k nábrežiu Dunaju pre obyvateľstvo nášho najväčšieho sídliska.
- Štúdia oproti územnému plánu zóny (MARKROP, 2006) zavádza výraznú redukciu športových areálov, ktoré majú v území svoju historickú legitimitu. Územný plán zóny počítal s tým, že celý priestor medzi Prístavným mostom a Mostom Apollo a obnoveným Ovsišťským kanálom bude vyhradený pre výstavbu štadióna a športovej infraštruktúry. Aktuálna štúdia naproti tomu redukuje štadión len na približne tretinu územia a lokalizuje ho do miest s najproblematickejšími vlastníckymi vzťahmi. Žiadame, aby v nadväznosti na históriu územia, ale aj potreby obyvateľstva tu boli oveľa významnejšie zastúpené verejné športoviská a športová i oddychová infraštruktúra mimo inundačného územia, kde navrhujeme v plnom rozsahu zachovať a regenerovať jeho prírodný charakter.
Štúdia športovo-rekreačnej zóny Lido (2018) navrhuje prekvalifikovať územie medzi Starým mostom a plánovaným promenádnym mostom z kategórie „rekreácia v prírodnom prostredí“ (1003) na kategóriu „parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy“ (1110). Tým sa oslabí prírodný charakter územia v prospech konvenčných parkových úprav, ktoré umožňujú väčšiu komercionalizáciu územia. Žiadame, aby bol tento návrh zamietnutý.
Štúdia prezentuje zámer vybudovať v území rekreačný prístav, ktorý bude významným urbanizačným vstupom do územia a naruší kontinuitu biokoridoru európskeho významu, ako spomíname už vyššie. Pripomíname, že okrem samotnej úpravy "bazéna" prístavu a jeho brehov bude potrebné v území vybudovať dopravnú infraštruktúru k prístavisku pre motorové člny. Návrh považujeme za neprijateľný, pretože uprednostňuje komerčný zámer developera pred biokoridorom európskeho významu.
A napokon, ale nie na poslednom mieste sme proti výškovej výstavbe v tejto lokalite z dôvodu zachovania jestvujúcej zelenej prírodnej bariéry s významným psychohygienickým účinkom, ktorá opticky oddeľuje ľavobrežné centrum mesta od sídlisk na pravobrežnej petržalskej strane. Navrhujeme preto uplatniť taký regulatív, ktorý zabezpečí, aby výstavba pri pohľade z ľavobrežného dunajského nábrežia opticky neprevyšovala siluetu lužného lesa medzi Starým mostom a Mostom Apollo.
IV. Čo by (ne)priniesol navrhovaný development obyvateľstvu mesta?
Developeri J&T a Penta žiadajú prostredníctvom zmien a doplnkov územného plánu presadiť navýšenie zástavby v území o 33 %, čo predstavuje 242 tisíc m2 hrubých podlažných plôch. Mesto je zároveň vlastníkom tretiny pozemkov v predmetnom území. Vzhľadom na tieto dva kľúčové aspekty má mesto stale silnú vyjednávaciu pozíciu, ktorá mu umožňuje vyjednať s developermi kompenzačné opatrenia v nárokovateľnej a oveľa väčšej mierke, než je tomu v súčasnosti.
Hlavným a finančne najnáročnejším kompenzačným mechanizmom z environmentálneho hľadiska má byť obnovenie pôvodného dunajského ramena v území. Žiadame, aby jeho obnova bola pevne ukotvená v územných plánoch mesta a zóny a aby jej realizáciu financovali developeri ako najkľúčovejšie kompenzačné opatrenie z hľadiska lokálnych biotopov.
Hlavným kompenzačným mechanizmom zo sociálneho hľadiska je poskytnutie približne stovky bytov v novom developmente do mestského bytového fondu. Podľa Memoranda o porozumení a spoločnom postupe medzi Hlavným mestom SR a spoločnosťou Popper Capital (2023) však poskytnutie bytov nie je nárokovateľné a v prípade, že mesto neschváli zmeny územného plánu podľa predstáv developera, alebo v prípade, že sa zmení ekonomická situácia, developer môžu od tohto záväzku bez postihu upustiť, príp. ho nahradiť inou, bližšie nešpecifikovanou stavbou vo verejnom záujme. Žiadame, aby mesto nastavilo regulačné mechanizmy nového developmentu na pravom brehu Dunaja v záujme politík dostupného bývania (podiel dostupného bývania, zdanenie investičných bytov…). Vízia 15-minútového mesta dáva zmysel, len ak v danej lokalite skutočne niekto býva. V investičnom “meste duchov” stráca akúkoľvek relevanciu.
Značnú časť nového developmentu na pravom brehu Dunaja majú predstavovať administratívne komplexy, hoci vo svetových metropolách strácajú využitie a sú buď prázdne a nevyužívané, alebo transformované na bytové jednotky, pričom po Covide-19 sa tento trend ďalej zintenzívnil. Žiadame zástupcov a zástupkyne magistrátu, aby tento fakt zobrali pri rozhodovaní o budúcom využití takého vzácneho priestoru ako Lido do úvahy a neumožnili tam vznik prázdnych administratívnych veží, ktoré nikto nepotrebuje.
Až 70 % poplatkov za rozvoj, ktoré majú developeri odviesť do verejného rozpočtu mesta, im má byť odpustených výmenou za to, že na developovanom území vybudujú verejnoprospešnú infraštruktúru. Obligácia vybudovať v developovanom území infraštruktúru a napojiť ju na verejnú je však povinnou súčasťou každého developerského projektu. Navyše, mesto má s developerom vymeniť pozemky na predmetnom území tak, že developeri získajú stavebné parcely, ktoré umožňujú generovať zisk a mestu zostanú pozemky pod infraštruktúrou, ktoré vyžadujú náklady na údržbu. Predpokladaná výmena bude zároveň nevýhodnejšia voči mestu aj z jednoduchého matematického hľadiska, keďže výmenou by prišlo mesto o približne 0,5 ha (z dostupného zdroja, ktorý bol prílohou memoranda Nové Lido a ktorý sme získali na základe infozákona, sa ukazuje, že 4,1 hektára získa z mestských pozemkov J&T a 3,6 ha prevedie J&T v prospech mesta). Je to o to absurdnejšie, ak uvážime, za akých (pre mesto extrémne nevýhodných) podmienok získala tá istá firma Popper Capital v predmetnom území v roku 2007 pozemky s odhadovanou trhovou hodnotou 1,2 – 1,7 miliardy korún za necelých 500 miliónovSk (Peter Kremský: Miliardy okolo petržalskej chrbtice, Trend, 2007). Žiadame, aby mesto zobralo tieto fakty do úvahy a neumožňovalo developerom naďalej znásobovať svoje súkromné zisky na úkor verejného rozpočtu mesta a najmä na úkor hodnôt, ktoré dotknuté územie dosiaľ obsahuje.
Vážený pán primátor,
veríme, že argumenty uvedené v tomto liste považujete za relevantné a že pod Vaším vedením ich príslušní pracovníci a pracovníčky magistrátu zohľadnia vo všetkých procesoch týkajúcich sa pravobrežného územia. Zároveň naďalej ponúkame svoju účasť na transparentnej diskusii o budúcnosti tohto vzácneho územia, ktoré nesmie byť nerozvážne obetované developerom tak, ako sa to v prípade iných hodnotných lokalít na území Bratislavy v nedávnej minulosti už mnohokrát stalo, pričom napáchané škody boli často nevratné.
S úctou,
Iniciátori*iniciátorky:
PhDr. Ivana Rumanová, Mgr. Peter Szalay, PhD. (Seminár urbánnej imaginácie)
prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., Ing. Ľubica Trubíniová (Slovenský ochranársky snem, ZO SZOPK č. 6, Bratislava otvorene)